Hudba je pre mňa vyjadrením emócií, môžem do nej vložiť bolesť aj radosť. Hudbou viem vyjadriť aj to, čo slovami nedokážem. Na zobcovej flaute hrám od svojich piatich rokov a milujem tento nástroj. Niekoľkokrát som získala grant Talent novej Európy a malo to pre mňa úžasný zmysel. Vďaka grantu som sa mohla zúčastniť majstrovských kurzov v zahraničí, stretnúť sa so špičkovými učiteľmi a kúpiť si nové, kvalitné nástroje, na ktorých je radosť hrať pred publikom. Mojím snom je dokázať, že zobcová flauta je rovnocenná s inými nástrojmi. Som rada, keď vidím, že moja hudba robí ľuďom radosť.

Od malička som nikdy nepatril medzi najposlušnejšie deti. Zatiaľ čo moji spolužiaci pozorne počúvali výklad učiteľov, ja som si vymýšľal bláznivé príbehy, ktoré som potom ilustroval a následne nimi zabával všetkých ostatných spolužiakov. Môj život sa prvýkrát začal uberať iným smerom, keď som vkročil do ZUŠky. Prihlásil som sa na literárno-dramatický odbor, kde ma chvíle strávené vymýšľaním príbehov začali výrazne formovať. Na letnej brigáde som si zarobil na prvý foťák a od toho momentu sa začínali moje prvé filmové režisérske skúsenosti. S kamerou som chodieval po ulici, zachytával prirodzené ľudské emócie neznámych ľudí v rôznych momentoch. Z tejto tvorby sa postupne vykľuli krátke hrané filmy, ktoré svojimi témami nastavovali zrkadlo okolitému svetu. Stať sa filmovým režisérom je môj neodmysliteľný celoživotný sen. Dnes mám 22 rokov a vidím ešte veľmi veľkú cestu pred sebou, ktorú musím zdolať, aby som o sebe jedného dňa mohol povedať, že som režisér. Študovať filmovú réžiu na akademickej pôde pre mňa znamená príležitosť konečne získavať vedomosti od profesionálov a tvoriť medzi tými najlepšími. Darí sa mi to aj vďaka programu Talenty Novej Európy.